ENVIRO: Vedci a štátni ochranári vyvrátili tvrdenia, že za lykožrútové kalamity môžu bezzásahové zóny

BRATISLAVA 18. októbra (SITA) - Vedci analyzovali 117 bezzásahových lokalít na Slovensku, pričom v prevažnej väčšine sa začal rozpad smrečín v ich okolí, teda v lesných porastoch, kde nie je ťažba dreva obmedzená. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity neobstojí.

Ústav ekológie lesa SAV a ŠOP analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami. Zo 117 skúmaných rezervácií sa len v deviatich prípadoch preukázalo, že odumieranie sa začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka sa začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť „Zdôrazňujem, že ide o analýzu vypracovanú vedcami, postavenú na údajoch zverejňovaných lesníckymi inštitúciami, preto nemôže byť pochybnosť o jej objektívnosti,“ zdôraznil generálny riaditeľ ŠOP Martin Lakanda.

Výsledky analýzy sú podľa Lakandu dôležité v súvislosti s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazným spôsobom posilniť ochranu národných parkov a rozšíriť plochu bezzásahových území na Slovensku. „A ako vždy, keď je na stole konkrétny a dobrý zákon ako zvýšiť ochranu národných parkov a celkovo posilniť ochranu prírody na Slovensku, začala rezonovať téma lykožrút,“ podotkol Martin Lakanda.

Na analýze vzťahu medzi bezzásahovým princípom a rozpadom smreka začali odborníci zo SAV a ŠOP SR pracovať minulý rok. Zamerali sa na rezervácie s bezzásahovým režimom. Sústredili sa na lokality, v ktorý prevláda smrek a zároveň stromy spĺňajú vhodný vek pre lykožrúta smrekového. Tieto kritéria na Slovensku splnilo 117 rezervácií. Následne analyzovali aj odumieranie lesných porastov v rezerváciách a v ich okolí od roku 2006 do 2017. Zdrojom informácie o zdravotnom stave lesných porastov boli verejne dostupné údaje z Národného lesníckeho centra.