Karpatské bukové pralesy sú ohrozené slabou ochranou, tvrdí UNESCO i WWF

BRATISLAVA 22. mája (SITA) - Komisia Svetového dedičstva UNESCO v rozhodnutí z 19. mája pritom upozorňuje na skutočnosť, že slovenská časť lokality je naďalej ohrozená nedostatočnou ochranou a ťažbou dreva, a to napriek tomu, že vláda posilnila kapacity štátnej ochrany prírody. „Ak sa urýchlene neprijmú opatrenia na zlepšenie nedostatočnej ochrany tejto lokality, nebude možné zaručiť jej dlhodobú ochranu pred ťažbou dreva a ďalšími možnými hrozbami, čo by znamenalo potenciálne ohrozenie výnimočnej hodnoty tohto nadnárodného dedičstva ako celku“,“ uvádza sa v dokumente.

Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka boli vyhlásené za lokalitu Svetového dedičstva UNESCO v roku 2007. Rozprestierajú sa na území východného Slovenska, Ukrajiny a Nemecka. Slovenskú časť tvoria bukové pralesy s jedinečnými 200-ročnými bukmi a viac ako 300 rokov starými jedľami. Tieto lesy sú domovom ohrozeného zubra a vzácnych šeliem ako vlk, rys a medveď. Slovenská časť sa rozprestiera na ploche 33 670,2 hektárov, avšak nie celá plocha územia je podľa WWF vhodne chránená. Upozorňuje pritom na nepresnosti vo vymedzení územia, nedostatočnú komunikáciu s majiteľmi a užívateľmi pôdy, ako aj na nesúlad medzi právnymi predpismi ochrany prírody a samotnom hospodárení v lesoch. V dôsledku toho môžu súčasné hospodárske aktivity vážne poškodiť viac ako polovicu územia v slovenskej časti lokality, kde sa v súčasnosti neuplatňuje prísna bezzásahová ochrana.

“Karpatské bukové pralesy predstavujú výnimočnú prírodnú hodnotu nielen z pohľadu Slovenska, ale aj v globálnom kontexte. Existuje tu riziko, že navždy stratíme hodnotné vzácne lesy a mnohé chránené druhy, ktoré v nich žijú. Je najvyšší čas, aby vláda Slovenskej republiky prebrala politickú zodpovednosť za ochranu tohto významného územia,” uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. Je preto podľa nej potrebné zaviesť vhodnú starostlivosť o územia a fungujúci systém kompenzácií vlastníkom, ktorý zabezpečí reálnu ochranu území a zároveň bude ekonomicky udržateľný z hľadiska miestnych komunít. “Správa chránených území podľa jasne nastavených pravidiel je jediná cesta ako môžeme skutočne ochrániť vzácne prírodné hodnoty pre budúce generácie,” uzavrela Plassmann.