TATRANSKÁ LOMNICA 22. februára (SITA) – Lesníkom vo Vysokých Tatrách množstvo snehu, ktoré napadlo začiatkom februára, pomáha. Využívajú ho na to, aby ním naplnili snehové jamy, v ktorých budú počas jari uskladnené sadenice stromčekov na výsadbu.
Ako agentúru SITA informovala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Lenka Burdová, tento spôsob uskladnenia v snehových jamách predĺži vegetačný pokoj sadeníc.
„Na jar, keď sa sneh na záhonoch v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky začne roztápať, do jám lesníci na čas uskladnia sadenice stromčekov pestovaných v lesných škôlkach, ktoré sú určené na výsadbu v kalamitnom území Tatranského národného parku,“ vysvetlila Burdová.
Sadeniciam predĺžia ich vegetačný pokoj dovtedy, kým sa sneh neroztopí a pôda nerozmrzne aj vo vyšších nadmorských výškach, v ktorých sa majú vysádzať, teda nad 1 200 m. n. m. „Práve na to využívame spomínané snehové jamy,“ uviedol Ivan Šoltýs z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP.
„Sú to zariadenia, ktoré sú vybudované z betónových stien alebo ako zrubová stavba, zapustené do zeme. Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie, a aby sa v nich sneh topil čo najmenej, teda v dolinkách s hustým porastom. Je dobre, ak sú dvere orientované na sever. Pretože dvere sú najslabším miestom z pohľadu výmeny tepla medzi vonkajším prostredím a vnútorným prostredím snehovej jamy,“ vysvetlil Šoltýs.
Sneh v snehových jamách sa prikrýva vrstvou pilín. Takýmto spôsobom sadenice neležia priamo na snehu a vlhkosť si dokážu potiahnuť z pilín, ktoré nasajú vodu zo snehu.
„V minulosti sme používali aj ľad, ktorý sme rezali na jazierku v Tatranskej Lomnici. Aj to bol dobrý spôsob, ako zabezpečiť podmienky na uskladnenie sadeníc po tom, ako sa vyberú zo zeme, aj predtým, ako sa do zeme opäť zasadia,“ skonštatoval Šoltýs.
Štátne lesy TANAP budú tento rok potrebovať 330-tisíc sadeníc stromčekov. Použijú ich na obnovu územia Tatranského národného parku, pôjde približne o 160 hektárov kalamitných plôch. Podľa Burdovej bude v drevinovom zložení, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých pôjde o buk, javor, jarabinu, jelšu či osiku.